Niektorí odborníci nazývajú Slovensko krajinou neznámych vlastníkov. Aj napriek viacerým vysporiadaným pozemkom sa na našom území nachádzajú stále také, ktorých majiteľ nie je známy. Rodina s nárokom na tento pozemok nerobí nič. Mnohí o ňom nevedia, prípadne sa nechcú púšťať do zdĺhavého procesu vybavovania. Kedy však nastal chaos v evidencii a čo bolo jeho príčinou?
Evidencia pozemkov – história evidovania
Ak by sme sa pozreli hlbšie do histórie, zistili by sme, že pozemky sa evidovali už v 18. či dokonca 17. storočí. Samozrejme, nebol to spôsob, aký sa využíva dnes. Pre našu tému nás však zaujíma naša krajina. Na Slovensku sa začiatok evidovania datuje do prvej polovice 19. storočia.
V tomto období sa evidovalo dvomi spôsobmi. Zápis bol v pozemkovej knihe a pozemkovom katastri. Všetky nehnuteľnosti sa zapisovali podľa katastrálnych území a vlastníkov. Nechýbali ani vlastnícke a vecné práva.
Pozemková kniha, spolu s menej používanou železničnou, vodnou a banskou knihou patrili k verejným knihám. Využívali sa na majetko-právne účely. Nehnuteľnosti evidovala podľa obcí, presnejšie podľa katastrálnych území a vlastníkov. Vklad do pozemkovej knihy zaručoval vlastníkovi vlastnícke práva.
Tento spôsob zapisovania znamenal len jediné. Človek sa stal vlastníkom nehnuteľnosti až po tom, ako bol do pozemkovej knihy zapísaný. Nestačilo len podpísanie zmluvy.
Do pozemkových kníh sa zapisovali všetky nehnuteľnosti, okrem verejného majetku, ako napríklad námestia, sady, jarky, cesty, ulice a podobne.
Súčasťou pozemkovej knihy bolo pozemkovoknižné teleso. Toto teleso označovalo nehnuteľnosť, alebo viac nehnuteľností, ktoré tvorili hospodársky celok jedného vlastníka, prípadne spoluvlastníkov. Súčasťou pozemkovej knihy bola pozemkovo-knižná mapa.
Pozemkový kataster predstavoval hlavnú státnu pozemkovú evidenciu. V tejto dobe poskytoval všetky dôležité a základné informácie o pozemkoch, ako napríklad veľkosť, tvar alebo plochu.
Evidencia pozemkov mala niekoľko parametrov. K hlavným patrili:
- plošná výmera
- druh pozemku
- hodnota pozemku, nazývaná ako katastrálny výťažok.
Pozemkové úpravy
Veľmi dôležitou pozemkovou úpravou boli tzv. komasácie, čiže sceľovanie pozemkov. Rozlišovať môžeme dve obdobia a to pred a po roku 1908. Dôležité sú pre nás práve komasácie po roku 1908. Pri tomto sceľovaní sa do úvahy brali dva faktory – skutočná držba a pozemkovoknižný stav.
Komasácie boli vykonávané geodetom. Ten v danej oblasti rozvrhol polohovú sieť, zmeral sceľovací obvod a začal s vyšetrovaním. Následne sa zmeral starý stav, ktorý sa v mapovom podklade zobrazil modrou farbou.
Staré a nové stavy sa porovnali. Výsledky sa predložili Krajskému úradu, ktorý nový stav schválil alebo zamietol. Do roku 1948 sa uskutočnilo približne 220 komasácií.
Aj napriek sceľovaniu bol po 2. svetovej vojne stav pozemkov veľmi zlý. Ešte horšie na tom bola evidencia pozemkov. Mnohé nehnuteľnosti boli bez majiteľa. O zápise do nejakých kníh asi netreba hovoriť. Ak sa však predsa len nejakí vlastníci k pozemkom zapisovali, spravidla išlo len o meno a priezvisko. Ďalšie informácie v tomto období “neboli potrebné”.
Spoločenské zmeny, ktoré na Slovensku nastali, spôsobili, že:
- podľa predpisov o novej pozemkovej reforme z roku 1948 prešlo množstvo poľnohospodárskej a lesnej pôdy do štátneho vlastníctva,
- podľa zákona z roku 1949 začal štát vlastniť aj majetok obcí a miest.
To znamená, že pozemky, ktoré boli v súkromnom vlastníctve, začal využívať štát. Vlastnícke právo síce zostalo formálne zapísané v pozemkovej knihe, no informácií o vlastníkoch nebolo veľa. Tento fakt ovplyvňuje množstvo pozemkov doteraz.
V rámci kradnutia majetkov bol dôležitý tzv. sceľovací zákon, ktorý mal menšie pozemky sceliť do jedného veľkého pre „spoločné hospodárenie“. Po tomto zákone vyšlo niekoľko úprav nazývaných hospodársko-technické úpravy, skrátene HTÚP.
HTÚP malo viacero úloh. Jednou z nich bolo utlmovanie vedomia vlastníkov o ich vlastníckych právach. Keď o svojom práve vlastník nevedel, nemohol ho od štátu vyžadovať.
Zánik pozemkovej knihy a chaos v evidencii
Počas 50. rokov zanikla pozemková kniha. Namiesto nej vznikla evidencia nehnuteľností. Jej problémom bolo komplikované zapisovanie a chaos v tom, čo obsahovala. Všetko toto viedlo k nesprávnej evidencii, ktorá spôsobila, že dodnes nepoznáme vlastníkov niektorých pozemkov.
Evidencia nehnuteľností mala zlúčiť všetky prechádzajúce nástroje. Bohužiaľ, vzťahovala sa len na intravilán a niektoré časti extravilánu. Neupravovala ani postup pri zakladaní evidencie vlastníckeho práva.
Informácie o nehnuteľnostiach sa dnes zapisujú do katastra nehnuteľností. Založený bol v roku 1992. O približne tri roky neskôr, v roku 1995, vznikol nový katastrálny zákon. Spôsob zapisovania do katastra je dnes založený na troch bodoch:
- konštitutívnom
- evidenčnom
- prenotačnom.
Zhrnutie
Chaos v evidencii nehnuteľností spôsobil, že dodnes mnohí nevlastnia pozemky, ktoré patrili ich predkom. A síce sa v 90. rokoch štát snažil zmierniť napáchané krivdy, nebolo v jeho silách vrátiť všetky pozemky pôvodným majiteľom. V prípade, že ste v rovnakej situácii a snažíte sa získať pozemok vášho predka, nemusíte byť na to sami. Radi vám s celým procesom pomôžeme.
